Najstarší písomný záznam o obci Timoradza sa zachoval z roku 1355, kedy sa obec uvádza ako majetkové príslušenstvo Uhrovského hradu. Osídlenie katastra obce Timoradza je však oveľa staršie, čo dokazujú nálezy črepov v ruke robených nádob červenkastej farby bez výzdoby v neďalekej jaskyni. Takéto črepy sa v našej oblasti vyskytujú od eneolitu po neskorú dobu bronzovú, čo je obdobie 1000 až 4000 rokov pred Kristom.
Ďalším archeologickým nálezom z augusta 1980 je hrob ženy a dieťaťa na Malej Hôrke, kde žena v zovretej pravej dlani držala striebornú mincu z obdobia uhorského kráľa Kolomana z rokov 1095 – 1116.
Už začiatkom 13. storočia, teda viac ako 800 rokov dozadu, kedy sa prvýkrát spomína v listinách naša susedná obec Krásna Ves, bol pravdepodobne aj chotár našej obce začlenený do oblasti nazývanej Bursix pri ohraničovaní kráľovského veľkostatku. Stálym dôkazom osídlenia našej obce je aj rímskokatolícky kostol, ktorý sa zatiaľ bez bližšej opory v písomných prameňoch a bez vykonaného plošného archeologického výskumu, orientačne datuje do obdobia 2. polovice 13. storočia.
Skutočnosť, že sa obec nespomína v písomných prameňoch 13. storočia vysvetľujú historici tým, že neprešla do rúk šľachticov. Nakoľko nie je obec uvedená ani v súpise pápežských decimátorov z rokov 1332-37.
V listine z roku 1355 sa ako prvý raz názov Timoradze uvádza Villa Thymoraz. Odvtedy sa názov obce vo viacerých listinách spomína s rôznymi menšími odchýlkami. Terajší názov obec Timoradza nesie od roku 1920.
Timoradza bola v období feudalizmu poddanskou obcou hradu Uhrovec. Hrad však často menil majiteľov. Po smrti Matúša Čáka Trenčianskeho v roku 1321 prešiel hrad do kráľovských rúk a tí ho potom dávali do zálohy veľmožom a šľachtickým rodinám. Tak v roku 1389 vlastnil hrad Uhrovec i s poddanskými dedinami veľmož Ctibor z Beckova. Ctibor mladší dal Timoradzu do zálohy rodine Velčických a neskôr ju vlastnila aj rodina Pečeniaských. Od roku 1548 patrilo panstvo Uhrovec šľachtickému rodu Zayovcov.
Zo zachovaných zdrojov zisťujeme prvé mená usadlíkov v našom chotári až v roku 1450, kde sa spomínajú len tri rodiny Jána Piestara, Gregora Žiklu a Michala Byvola. Práve rod Michala Byvola musel zohrať v našej obci významnú úlohu, keďže sa dodnes po nich zachoval chotárny názov Byvolov laz.
Z urbáru uhrovského panstva z roku 1555 vyplýva, že v obci bolo 15 sedliackych rodín ako Gregor, Galo, Kováč, Antala, Hlavatý, Visa, Fraňo, Konečný, Šimuny, Garaj, Motúz a Byvol. Koncom 16. storočia bolo v obci 25 domov. V roku 1715 boli v Uhorsku vytvorené celokrajinské súpisy daň platiaceho obyvateľstva. V nich boli štátom prvýkrát zaznamenané mená daňovníkov (hláv jednotlivých hospodárstiev) a ich majetkové pomery. V tomto roku je zapísaných v obci len 8 daňovníkov, teda vlastníkov domov. Výrazný úbytok obyvateľstva možno pripísať morovej epidémii a bojom pri protihabsburgskom povstaní. Postupne v 18. storočí sa počet obyvateľov zvyšoval, kedy v roku 1784 zaznamenávame už 30 domov s 210 obyvateľmi. Najväčší počet obyvateľov mala obec v 60. a 70. rokoch 20. storočia. V roku 1970 bolo v obci 177 domov a 769 obyvateľov. Od tohto obdobia nastal odliv obyvateľstva, kde sa počet obyvateľov ustálil v 90.tych rokoch a v priebehu posledného štvrťstoročia sa pohyboval na úrovni okolo 500 obyvateľov. K 31.12.2014 má obec Timoradza 524 obyvateľov.
Obec Timoradza mala od nepamäti charakter poľnohospodárskej dediny, kde jednotlivé sedliacke rodiny, ktoré pracovali, namiesto stanovených 52 dní do roka, prakticky každý deň na panských roliach, lúkach a viniciach. Okrem roľníckej činnosti sa venovali chovu hydiny, dobytka a oviec. Rozšírený bol chov včiel. Peniaze získavali z predaja prebytkov úrody v Bánovciach a Trenčíne ako sušené ovocie, syr, maslo, vajcia a drobné hospodárske zvieratá na mäso. Okrem toho priadli konope a vyrábali hrubé valašské súkno. V roku 1786 sa sústredila poľnohospodárska činnosť do dvoch majerov. Jeden patril grófovi Zaymu s 12 sedliakmi a 3 želiarmi a jeden grófovi Koloničovi s 12 sedliakmi. Zvyšky obidvoch majerov sa zachovali do súčasnosti aj v spomienkach žijúcich obyvateľov.
V obci sa pôvodne nachádzal mlyn na hornom konci, neskôr bol postavený 2. mlyn na dolnom konci dediny. Posledný a najnovší mlyn grófa Zayho bol postavený pri dolnom majeri, ktorý v roku 1921 odkúpil mlynár Peter Kostolány. Ani jeden z týchto 3 mlynov sa nezachoval.